Viesť ľudí tým správnym spôsobom v prvom rade znamená rozumieť im, k čomu pomáha lídrom ich emocionálna inteligencia. Prečo je dôležitá a ako ju zlepšiť?

Byť lídrom vo firme si vyžaduje viac, ako len zorientovať sa v problematike a ponúknuť riešenie. Veľmi dôležité je aj rozumieť svojmu tímu. A tu hrá rolu emocionálna inteligencia. V tomto článku sa dozviete:

• čo emocionálna inteligencia je a prečo vysoké IQ na to, aby bol človek dobrým lídrom, nestačí,
• ako emocionálna inteligencia lídra ovplyvňuje jeho spôsob riadenia ľudí,
• aké sú jej kľúčové prvky,
• ako rozvíjať tento druh inteligencie a zvyšovať svoje EQ (kvocient, ktorým sa meria).

Na emóciách a ich pochopení v práci záleží stále viac

S príchodom pandémie vírusu Covid-19 negatívne emócie, s ktorými sa stretávame počas pracovného života, v mnohých firmách výraznejšie narástli. Frustrácia, neistota z toho, čo bude a ako sa bude vyvíjať správanie spotrebiteľov, nedorozumenia medzi kolegami, vynútená zmena práce na diaľku, alebo rýchle prispôsobovanie interných procesov, to všetko prispelo k zvýšenému tlaku na firemných lídrov a preverenia nielen ich schopností, ale aj charakteru.

Na otázku: „Aké vlastnosti by podľa vás mal mať úspešný líder v 21. storočí?“ som počula na svojich školeniach už stovky rôznych odpovedí. Väčšina zamestnancov sa však zhoduje na jednej, veľmi podstatnej charakteristike: „Dobrý líder by mal byť pre zamestnancov predovšetkým vzorom a to, čo očakáva od ostatných, by mal v prvom rade robiť on sám.“ S tým sa spája aj schopnosť regulovať svoje emócie a vytvárať v práci prostredie dôvery, v ktorom sa zamestnanci môžu na šéfa alebo šéfku spoľahnúť a on alebo ona sa môže spoľahnúť na nich. Emocionálna inteligencia k tomu môže výrazne pomôcť. Predstavte si človeka, ktorý sa nikdy nenechá vyviesť z miery, bez ohľadu na to, akým problémom čelí.

„Dobrý líder by mal byť pre zamestnancov predovšetkým vzorom a to, čo očakáva od ostatných, by mal v prvom rade robiť on sám.“

Alebo niekoho, kto má úplnú dôveru svojich zamestnancov, počúva svoj tím, ľahko sa s ním hovorí a prijíma starostlivé, informované rozhodnutia. To sú vlastnosti človeka s vysokým stupňom emocionálnej inteligencie a zároveň vlastnosti človeka, ktorý dokáže riadiť funkčné tímy. 

Čo je emocionálna inteligencia a prečo na nej záleží

Emocionálna inteligencia je schopnosť identifikovať, zhodnotiť, chápať a riadiť svoje vlastné emócie a emócie druhých. Ľudia s vysokým stupňom emocionálnej inteligencie vedia, čo v každom momente cítia, čo ich emócie znamenajú a ako tieto emócie môžu ovplyvniť iných ľudí.  Podľa Daniela Golemana (76), amerického psychológa a autora obľúbenej knihy Emocionálna inteligencia, je pre vedúcich pracovníkov (a nielen pre nich) schopnosť emocionálnej inteligencie jedným z najväčších predpokladov akéhokoľvek úspechu. Veď kto má vo firme väčšiu šancu na úspech - líder, ktorý kričí na svoj tím, keď je v strese, alebo líder, ktorý dokáže svoje emócie kontrolovať a pokojne vyhodnotiť situáciu?

Aké prejavy má emocionálna inteligencia

Všeobecne rozoznávame dva rôzne druhy inteligencie: emocionálnu a racionálnu inteligenciu. Emocionálny kvocient (EQ) hovorí o miere človeka porozumieť svojim emóciám aj emóciám druhej osoby, zatiaľ čo inteligenčný kvocient (IQ) prezrádza úroveň racionálnej inteligencie osoby. Aj napriek tomu, že väčšina ľudí si mylne myslí, že vďaka IQ dosiahne človek v živote úspech, viacerí vedci tvrdia, že práve ľudia s vysokým EQ sú vo svojej kariére úspešnejší.

IQ je číslo, ktoré označuje uvažovanie alebo logickú schopnosť osoby v porovnaní so štatistickou normou. EQ udáva úroveň emocionálnej inteligencie človeka a dnes už existujú rôzne testy, kde si EQ možno odmerať. Úspech v živote človeka závisí od obidvoch typov inteligencie, pretože bez emocionálnej inteligencie nie je intelekt schopný využívať celý svoj potenciál. Podľa Daniela Golemana existuje päť kľúčových prvkov emocionálnej inteligencie:

• sebauvedomenie,
• sebaregulácia,
• motivácia,
• empatia,
• sociálne zručnosti.

Čím lepšie líder zvláda každú z týchto oblastí, tým vyššia je jeho emocionálna inteligencia. V nasledovných riadkoch rozoberieme tieto prvky podrobnejšie a pozrieme sa aj na praktické príklady, ako môžu lídri svoju emocionálnu inteligenciu rozvíjať.

Sebauvedomenie a schopnosť uvedomiť si svoje emócie

Schopnosť uvedomovať si svoje emócie znamená, že človek vo väčšine situácií vie pomenovať to, ako sa cíti, a rozumie aj tomu, ako jeho emócie a konanie môžu ovplyvniť ľudí okolo neho. Môžu to byť zamestnanci, kolegovia, zákazníci či dodávatelia, ale aj rodina či priatelia. Byť si vedomý samého seba vo vedúcej pozícii znamená aj to, že človek má jasný prehľad o svojich silných a slabých stránkach. Najmä pri tých slabých si dokáže vypočuť aj názory ostatných, vtiahne ich do rozhodnutí a je ochotný priznať aj to, že niečo nevie, alebo že je niekto z jeho zamestnancov v nejakej aktivite alebo problematike lepší. Druhá strana nebude túto črtu vnímať ako prejav slabosti, ale naopak ako prejav pokory.

V praxi môže sebauvedomenie lídra demonštrovať napríklad v situácii, keď urobí nejakú chybu – a jeho zamestnanec si ju všimol. Namiesto popierania, výhovoriek – napr. že nemal dostatok času, alebo obhajovania nesprávneho postupu, stačí chybu uznať a pochváliť človeka, ktorý si ju všimol. Pokojne aj pred ostatnými. To podporí kultúru dôvery a ukáže, že robiť chyby je ľudské, otvorene o nich hovoriť je pre firmu prospešné, a že sa všetci stále niečo nové učíme.

Zdroj: Unsplash by T. Holmes

Techniky na zlepšovanie sebauvedomenia:

• Veďte si denník. Vaše denníky vám predovšetkým nastavia zrkadlo a umožnia reflektovať to, čo sa stalo. Ak aspoň raz týždenne strávite niekoľko minút zapisovaním svojich reakcií na rôzne situácie, ktoré ste počas týždňa zažili, ich rozobratím, prípadne úvahami nad tým, čo by ste urobili nabudúce inak, môžete podporiť tento prvý prvok emocionálnej inteligencie. 
• Spomaľte. Ak prežívate hnev alebo negatívne emócie, pokúste sa ten moment spomaliť. Pozorujte, čo sa okolo vás v danej chvíli deje. Predstavte si to, ako keby ste z diaľky pozerali na film, v ktorom hráte hlavnú postavu. Čo cítite? Čo prežívajú ľudia okolo vás? Prečo vlastne táto situácia vznikla?  

Sebaregulácia a schopnosť ovládať svoje reakcie

Vedúci pracovníci, ktorí sa vedia účinne ovládať, málokedy slovne útočia na druhých. Lídri, ktorí sa vedia ovládať taktiež nerobia unáhlené rozhodnutia a ani kompromisy vo svojich hodnotách. Princíp samoregulácie spočíva v udržaní kontroly. Tento prvok emocionálnej inteligencie zahŕňa podľa Golemana aj flexibilitu lídra a jeho odhodlanie niesť osobnú zodpovednosť.

Techniky na zlepšovanie sebaregulácie:

• Poznajte svoje osobné hodnoty. To znamená aj ujasniť si to, čo je pre vás dôležité a v čom určite nebudete robiť kompromisy. Viete, ktoré hodnoty sú pre vás tie najdôležitejšie? Podľa akých princípov sa budete rozhodovať, aj keď pôjde o tie najťažšie privátne alebo pracovné rozhodnutia? Ak viete, čo je pre vás aj pre firmu najdôležitejšie, potom zvýšite šance, že vaše rozhodnutia nebudete v budúcnosti ľutovať a budete si ich vedieť kedykoľvek obhájiť. 
• Vyvodzujte zodpovednosť a priznajte chybu. Neobviňujte iných, ak sa vám niečo nepodarí. Naučte sa priznať si svoje chyby, ale aj pomenovať chyby, ktoré urobia ostatní. Aj keby ste mali čeliť ich konfrontácii. Tak získate veľmi rýchlo rešpekt a uznanie okolia.
• Trénujte pokoj. Ak sa pri nejakej príležitosti ocitnete v náročnej situácii, pozorne si všímajte, ako sa správate. Čo sú vaše naučené vzorce z minulosti? Zbavujete sa napríklad stresu tým, že na niekoho kričíte? Takéto vzorce, ktoré vás oberajú o príležitosti, viete zmeniť rôznymi technikami a budovaním si nových, pozitívnejších vzorcov. Aj to patrí k výbave emocionálne inteligentných lídrov. Ak cítite, že idete vybuchnúť, pokúste sa zhlboka desaťkrát nadýchnuť a vydýchnuť, aby ste sa aspoň trochu upokojili. Alebo vyjadrite svoje negatívne emócie na papier, a keď sa upokojíte, papier roztrhajte a vyhoďte. Tento spôsob je určite lepší recept na zvládanie pracovného stresu, ako nekontrolovane prejaviť svoje negatívne emócie nahlas pred celým svojim tímom.
• Taktiež netreba vždy povedať prvé, čo vás napadne. Doprajte si čas predtým, ako zareagujete – napríklad skôr ako rozhnevaný odpoviete na e-mail, alebo ostro okomentujete svojmu kolegovi jeho prezentáciu na porade. Pamätajte na to, že mnohým nepríjemným situáciám v živote nevieme predísť. Môžeme si však vždy vybrať to, ako budeme na jednotlivé situácie reagovať. Aj tento čas – medzi bezprostrednou a premyslenou reakciou – z ľudí robí emocionálne silnejších lídrov.

Motivácia a schopnosť motivovať k práci ostatných

Motivovaní lídri dokážu oduševnene pracovať na svojich cieľoch a majú veľmi vysoké nároky na kvalitu svojej práce. Ak je človek motivovaný, práca mu ide ľahšie od ruky, čo pôsobí pozitívne aj na okolie. Zároveň ak sa cíti lepšie, má lepšiu náladu, čo vplýva aj na to, že dokáže robiť odvážnejšie a občas aj netradičné rozhodnutia. Pocit uvoľnenosti z ľudí robí aj kreatívnejších šéfov a podporuje kreativitu v rámci tímu.

Techniky na zlepšovanie motivácie:

• Zamyslite sa nad tým, prečo robíte svoju prácu a aká je vaša motivácia viesť ľudí. Ak ste už zabudli, čo vás na vašej aktuálnej pozícii skutočne baví, pripomeňte si, prečo ste túto prácu a rolu šéfa alebo šéfky vlastne chceli. Ak si neviete spomenúť, prečo robíte to, čo robíte, pokúste sa o tom najskôr porozprávať so svojimi najbližšími priateľmi a rodinou. Ak to nepomôže, nastal pravdepodobne čas, vyhľadať odbornú pomoc v podobe kouča alebo psychológa, s ktorým si objasníte dôvody, prečo ste sa v minulosti vydali na túto cestu, prečo to teraz robíte a či je to to, čo chcete robiť aj v budúcnosti.
• Motiváciu nepodceňujte, ale ani nepreceňujte. Pracovná motivácia neznamená to, že každý deň budete vstávať do práce s úsmevom. Že vás každá úloha, každé pracovné stretnutie alebo každý rozhovor s vašimi zamestnancami bude baviť. To nie je v ľudských schopnostiach. Stále budú dni, keď sa vám nebude chcieť, keď budete prokrastinovať, alebo keď sa budete niektorým ľuďom na chvíľu vyhýbať. Týchto dní by ale nemala byť väčšina, no minimum. Akceptujte fakt, že vás vaša vysnívaná práca alebo vaša firma v nejakom období nebude baviť. Väčšinou pomôže pár dní alebo týždňov voľna, ktoré by ste mali naplniť aktivitami, ktoré vás privedú na iné myšlienky a zároveň prinesú radosť do života. Práve táto radosť a motivácia niečo tvoriť sa môže preniesť po dovolenke aj do vašej práce a naštartovať nové projekty.
• Motivovaní lídri pôsobia na ostatných optimisticky a s nádejou bez ohľadu na to, akým problémom čelia. Keď čelia náročnej výzve alebo neúspechu, pokúšajú sa na danej situácii nájsť aspoň jednu dobrú vec. Môže to byť niečo malé, napríklad nový kontakt, alebo nová skúsenosť, niečo s dlhodobými účinkami, z čoho plynie pre všetkých dôležité ponaučenie.

Empatia je zručnosť, o ktorej sa veľa hovorí, ale málo sa aplikuje

Pre manažérov a lídrov je empatia potrebná práve pri riadení úspešného tímu alebo firmy. Lídri s empatiou majú schopnosť vžiť sa do situácie niekoho iného, a tak napríklad v správnom čase rozpoznať kľúčový moment, alebo dôležité rozhodnutie, ktoré treba urobiť. Empatickí lídri pomáhajú rozvíjať ľudí vo svojom tíme, dokážu argumentovať ostatným, ktorí nekonajú spravodlivo, poskytujú konštruktívnu spätnú väzbu a počúvajú tých, ktorí to potrebujú. Ak si chce líder získať rešpekt a lojalitu svojho tímu, potrebuje ľuďom, s ktorými pracuje, ukázať, že mu na nich záleží, a to aj tým, že bude empatický.

Odporúčané techniky na zlepšovanie empatie:

• Venujte pozornosť reči tela. Možno pri počúvaní niekoho uvidíte, že má prekrížené ruky, pohybuje nohami sem a tam, alebo si hryzie pery. Táto reč tela vám prezradí, ako sa v danej situácii skutočne cíti. Človek pred vami bude hovoriť jedno, ale jeho reč tela môže komunikovať niečo úplne iné. Naučiť sa aspoň trochu čítať reč tela je vo vedúcej funkcii skutočným prínosom. Predstavte si napríklad pracovnú poradu, kde rozoberáte novú predajnú stratégiu. Táto stratégia na papieri vyzerá výborne, ale vy počas prezentácie spozorujete, že niektorí vaši zamestnanci s ňou navonok verbálne súhlasia, ale na tvári majú pochybnosti. To je moment, kedy môžete aj na porade položiť otázku: „Vidím, že všetci novú obchodnú stratégiu podporujete, ale na tvárach niektorých z vás vidím pochybnosti. Poďme sa o nich rozprávať. Začnem ja.....“ Aj keď dokážete empaticky vycítiť, že niečo u druhého človeka nie je v poriadku, neznamená to, že vám svoje pocity prizná. Ľudia si často myslia, že hovoriť o svojich pocitoch v práci je neprofesionálne. Ale to nie je pravda. Ak im poviete o svojich pocitoch ako prvý, napríklad ako v uvedenom príklade, výrazne zvýšite šancu, že sa rozrozprávajú aj ostatní. A dozviete sa zásadné informácie, ktoré by ste sa inak nedozvedeli – a možno by ste s novou obchodnou stratégiou neuspeli.
• Reagujte na pocity okamžite. Požiadali ste svojho asistenta, aby niečo ešte dnes dokončil, čo znamená pracovať opäť neskoro do večera? A hoci súhlasí, počujete v jeho hlase v telefóne sklamanie? Pokúste sa ihneď zareagovať na jeho pocity. Povedzte mu, že oceňujete, že rozumie dôležitosti svojej úlohy, a že ani vy nie ste nadšený z toho, že bude musieť pracovať dnes do noci. Dohodnite si hneď, ako a kedy mu budete tento čas kompenzovať. Podstatné je neprehliadnuť tieto emócie vo vašom rozhovore a uznať ich. Schopní zamestnanci sú častokrát ochotní robiť dlhšie, aj na úkor svojho súkromia. To, čo ich najviac frustruje je, keď za to nedostanú uznanie alebo majú pocit, že si ich druhá strana neváži. Napríklad aj tým, keď im práca zasahuje do rodinného života alebo do koníčkov.

Sociálne zručnosti lídra sú nevyhnutnou výbavou najmä počas krízy

Emocionálne inteligentní lídri a manažéri sú výborní komunikanti. Sú rovnako otvorení počúvať zlé správy ako tie dobré a sú odborníkmi na to, ako získať podporu svojho tímu a nadchnúť ho pre novú myšlienku alebo projekt. Vedúci pracovníci, ktorí majú dobré sociálne zručnosti, sú úspešní aj v riadení zmien v krízovom riadení. Nesedia so založenými rukami a nenechávajú ostatných, aby pracovali za nich. Svojím správaním idú príkladom a sú v neustálom kontakte s ostatnými. Medzi sociálne zručnosti emocionálnej inteligencie patrí okrem schopnosti komunikovať a ovplyvňovať ostatných, teda aj schopnosť vytvárať pevné pracovné vzťahy a partnerstvá, riadiť (ne)očakávané firemné zmeny a podnecovať k tímovej spolupráci. 

Odporúčané techniky na zlepšovanie sociálnych zručností:

• Naučte sa techniky, ako riešiť konflikty. Lídri by mali vedieť, ako riešiť konflikty medzi členmi svojho tímu, zákazníkmi alebo dodávateľmi. Existujú rôzne školenia, kde sa to môžu naučiť a odskúšať si rôzne modelové situácie. Dobrého finančného riaditeľa napríklad nerobí len to, že rozumie číslam, ale aj to, že si ich vie obhájiť, správne odkomunikovať a argumentovať tým, ktorí s ním nesúhlasia alebo keď to „iskrí“. Preto sa schopnosť riešiť konflikty a argumentácia dostáva medzi populárne zručnosti, ktoré by si malo osvojiť čo najviac manažérov a lídrov.  
• Zlepšite svoje komunikačné zručnosti pri dávaní spätnej väzby a naučte sa pochváliť ostatných. Ako šéf alebo šéfka môžete vzbudiť lojalitu svojho tímu aj tým, že budete dávať pravidelnú spätnú väzbu. Príliš veľa manažérov je ešte zvyknutých dávať spätnú väzbu svojim zamestnancom len vtedy, keď už sa niečo pokazilo alebo nie sú s niečím spokojní. Zaveďte časté a pravidelné stretnutia spätnej väzby, aj keby mali trvať len 30 minút. Zároveň začnite chváliť členov tímu zakaždým, keď si to zaslúžia.

Emocionálnu inteligenciu môžu lídri zvyšovať

Je možné emocionálnu inteligenciu trénovať? Áno, je. Na rozdiel od IQ, EQ je možné neustále zvyšovať. Trénovaním mozgu opakovaným precvičovaním nového emocionálne inteligentného správania sa v ňom vytvoria nové „neurocesty“ potrebné na to, aby sa z nich stali návyky. Ak bude mozog posilňovať používanie nových spôsobov správania, staré a deštruktívne správanie jedného dňa zmizne. Človek začne reagovať na svoje okolie s vyššou emocionálnou inteligenciou bez toho, aby o tom musel uvažovať. Na začiatku to chce cvik a odhodlanie, neskôr z toho môže byť automatický a prospešný návyk.

Článok vyšiel v spolupráci s portálom Podnikajte.sk  dňa 15.7.2022